Čo si zákazník overí a čo nie?
Podľa analýzy CryptoSlate prebieha typické overenie takto: zákazník skopíruje reťazec čísel, prejde cestou cez takzvaný Merkle strom (kryptografická štruktúra, ktorá umožňuje dokázať, že konkrétny záznam je súčasťou väčšieho datasetu, bez toho aby sa odhalil celý dataset) a stránka mu potvrdí, že jeho zostatok bol zahrnutý do dôkazu rezerv burzy.
Takýto dôkaz je najskôr technicky v poriadku. Preukazuje dve veci:
- účet zákazníka sa objavil v dátovom súbore,
- burza ovládala peňaženky, v ktorých bolo dosť daného aktíva na pokrytie zostatkov zahrnutých v tomto súbore.
To je ale všetko. Podľa CryptoSlate proof of reserves nehovorí, či sa v datasete objavili naozaj všetci zákazníci, koľko burza dlží veriteľom a aké ďalšie záväzky má mimo reťazec.
Prečo je rozdiel medzi aktívami a solventnosťou kľúčový?
Solventnosť znamená, že aktíva sú vyššie ako záväzky. Proof of reserves ukazuje iba jednu stranu rovnice: aktíva. Chýba strana druhá, teda pasíva.
Práve neviditeľná strana pasív bola jadrom pádu FTX. Burza mohla teoreticky dokázať, že drží kryptoaktíva v peňaženkách, a pritom byť hlboko insolventná kvôli záväzkom, ktoré sa v žiadnom on-chain dôkaze neobjavia. Dôkaz aktív sám o sebe proti tomuto scenáru nechráni.
Čo konkrétne dôkaz rezerv typicky nezachytí
| Otázka | Odpovie proof of reserves? |
|---|---|
| Drží burza dané aktívum v peňaženkách? | Áno (v okamihu snímku) |
| Je môj zostatok v datasete? | Áno, keď si to overím |
| Sú v datasete úplne všetky zostatky? | Nie bez dôvery v úplnosť dát |
| Koľko burza dlží veriteľom a požičiavateľom? | Nie |
| Aké má záväzky mimo reťazec? | Nie |
Dôležité: dôkaz je väčšinou snímka k jednému okamihu. Nehovorí nič o tom, ako vyzerá bilancia deň potom.
Ako sa teda dohľad reálne deje?
Ak kryptografický dôkaz nepokrýva solventnosť, kontrola v praxi prichádza odinakiaľ, typicky cez reguláciu a vymáhanie práva. Posledné správy ukazujú, akými cestami.
Brazílska centrálna banka podľa CoinDesk nariadila burzám zdržať veľké prevody kryptoaktív do zahraničia. Pravidlo sa vzťahuje na prevody nad 10 000 dolárov a na menšie transakcie, ktoré burzy vyhodnotia ako rizikové. To je forma dohľadu nad tokmi, nie nad bilanciou.
Americký Treasury cez úrad OFAC podľa Decryptu a Cointelegraphu uvalil sankcie na dve kryptoburzy, ktoré mali prať peniaze pre iránske Revolučné gardy. Podľa Cointelegraphu išlo o jednotlivca a dve burzy spojené s praním prostriedkov v digitálnych aktívach v celkovej hodnote okolo 5 miliónov dolárov napojených na Irán. Decrypt uvádza, že medzi menovanými bol prevádzkovateľ so sídlom v Gruzínsku a Spojených arabských emirátoch a platforma so sídlom v Iráne.
Oba prípady majú spoločné jedno: dohľad cieli na správanie búrz (toky, pranie peňazí, sankcie), nie na to, či burza skutočne dokáže vyplatiť všetkých zákazníkov. To je iný typ rizika než ten, ktorý zrazil FTX.
Na čo si pri tomto type dôkazov dávať pozor?
Toto nie je odporúčanie, čo robiť s peniazmi. Je to zoznam otázok, ktoré možno podľa vyššie uvedených zdrojov pri dôkaze rezerv položiť:
- Pokrýva dôkaz aj záväzky, alebo len aktíva?
- Overuje niekto úplnosť datasetu, teda že tam sú naozaj všetci?
- K akému okamihu snímka platí a ako často sa opakuje?
- Kto dôkaz zostavil a kto ho nezávisle preveril?
Čo zostáva neisté
Synchronizácia zdrojov má hranice. CryptoSlate popisuje všeobecný mechanizmus a jeho medzery, neuvádza však kompletný prehľad, ktoré konkrétne burzy dnes dokazujú aj pasíva. Či a ako sa prax od pádu FTX štatisticky zmenila naprieč trhom, z dostupných zdrojov jednoznačne nevyplýva. To si necháme ako otvorenú otázku, ktorú budeme sledovať.