Väčšina ľudí si pri nákupe kryptomeny všimne jediné číslo: poplatok, ktorý burza napíše tučne. Lenže to je len jedna tretina príbehu. Existujú tri náklady a dva z nich sa skrývajú v cene samotnej, takže ich na účtenke nikdy neuvidíte ako samostatnú položku.
Poďme si ich prejsť na jednom konkrétnom nákupe.
Aký je náš príklad?
Povedzme, že chcete nakúpiť bitcoin za 10 000 Kč. Vaša banka posiela koruny, ale burza obchoduje páry v amerických dolároch (USD). To je bežná situácia, nie výnimka. Práve tu vznikajú všetky tri náklady naraz.
Pôjdeme po nich v poradí, v akom na vaše peniaze dopadajú.
Náklad 1: Koľko stojí samotný poplatok?
Poplatok (fee) je suma, ktorú si burza účtuje za vykonanie obchodu. Je to jediný z troch nákladov, ktorý zvyčajne uvidíte napísaný čierne na bielom.
Bežný poplatok pri retailovom nákupe sa pohybuje rádovo v desatinách percenta až jednotkách percent. Povedzme, že platíte 1 %.
Z 10 000 Kč to je 100 Kč.
Toto číslo ľudia chápu. Je transparentné a dá sa ľahko porovnať medzi burzami. Problém je, že mnohí sa pri ňom zastavia a myslia si, že tým náklady končia.
Náklad 2: Čo je spread a prečo ho neuvidíte na účtenke?
Spread (rozpätie) je rozdiel medzi cenou, za ktorú v danom okamihu niekto predáva, a cenou, za ktorú niekto kupuje. Nikdy nekupujete presne za "cenu na grafe". Kupujete za o niečo vyššiu cenu, než za akú by ste v tú istú sekundu predávali.
Predstavte si to ako zmenáreň na letisku: na tabuli sú dva kurzy, nákup a predaj, a medzi nimi je medzera. Tá medzera je spread.
Pri veľmi likvidnom trhu, kde je veľa ponúk a dopytov blízko seba, býva spread malý. Pri menej obchodovaných menách alebo na tenkom trhu môže byť veľký. Tu hrá rolu likvidita, teda ako ľahko sa dá aktívum kúpiť a predať bez toho, aby to pohlo cenou. (Podrobnejšie ju rozoberáme v slovníkovom hesle likvidita.)
Povedzme, že spread na našom obchode predstavuje 0,5 %. To je ďalších 50 Kč, ktoré nikdy neuvidíte ako riadok na faktúre. Sú zabudované rovno v cene, za ktorú nakupujete.
Preto dve burzy s rovnakým poplatkom 1 % nemusia byť rovnako drahé. Tá so širším spreadom vás stojí viac, len to nie je vidieť.
Čo sa stane, keď platíte v korunách a burza obchoduje v dolároch?
Toto je náklad, na ktorý zabúda úplne najviac ľudí: kurz na fiat nohe obchodu.
"Fiat" je bežná štátna mena (koruna, euro, dolár). "Fiat noha" je tá časť transakcie, keď sa vaše koruny menia na menu, v ktorej burza obchoduje.
Keď vaše koruny niekto prevedie na doláre, použije na to nejaký kurz. A ten kurz takmer nikdy nie je presne ten medzibankový, ktorý vidíte na Googli. Býva k nemu pridaná prirážka. Povedzme 0,7 %.
Z 10 000 Kč je to ďalších zhruba 70 Kč.
Tento náklad je zákerný, pretože sa tvári ako "len prevod meny", nie ako cena za krypto. Ale z vašej peňaženky odchádza rovnako reálne ako poplatok.
Koľko teda stál nákup naozaj?
Spočítajme všetky tri náklady na našom modelovom obchode za 10 000 Kč:
| Náklad | Sadzba (príklad) | Koľko to je |
|---|---|---|
| Poplatok (fee) | 1,0 % | 100 Kč |
| Spread | 0,5 % | 50 Kč |
| Kurz na fiat nohe | 0,7 % | 70 Kč |
| Celkom | ≈ 2,2 % | ≈ 220 Kč |
Človek, ktorý sledoval len poplatok, si myslí, že zaplatil 100 Kč. V skutočnosti zaplatil zhruba dvakrát toľko. Za bitcoin v hodnote 10 000 Kč reálne dostal aktívum približne za 9 780 Kč.
Dôležité: čísla v tabuľke sú ilustratívny príklad, nie merané dáta. Skutočné sadzby sa líšia podľa burzy, meny, objemu a okamihu. Nemáme živú hodnotu, ktorú by sme sem doplnili, takže žiadnu nevymýšľame. Zmysel príkladu je ukázať štruktúru, nie konkrétnu cenu.
Prečo záleží na tom, ktorý náklad sa skrýva kde?
Pretože každý z tých troch sa správa inak:
- Poplatok je najviac vidieť a najľahšie porovnateľný.
- Spread sa mení podľa likvidity trhu a podľa toho, čo práve nakupujete. Pri veľkých, veľa obchodovaných aktívach býva menší.
- Kurz na fiat nohe vzniká len vtedy, keď vaša mena nie je tá, v ktorej burza obchoduje. Keď sa mu vyhnete, zmizne; keď nie, môže byť ticho najväčší z tých troch.
Burza, ktorá sa chváli "nulovými poplatkami", môže mať svoj príjem schovaný v spreade alebo v kurze. Nula na jednom riadku neznamená nula celkovo.
Čo by ste teraz mali vedieť?
Po prečítaní tohto článku by ste mali byť schopní:
- Rozoznať tri samostatné náklady namiesto jedného.
- Pri akomkoľvek nákupe sa opýtať: "Aký je poplatok, aký je spread a v akej mene burza vlastne obchoduje?"
- Spočítať si približnú celkovú cenu ako súčet všetkých troch, nie len viditeľného poplatku.
- Pochopiť, prečo dve burzy s rovnakým poplatkom nemusia stáť rovnako.
Toto nie je rada, čo nakupovať alebo kde. Je to nástroj na čítanie ceny, aby vás žiadna z tých troch vrstiev neprekvapila.
Čo zostáva neisté?
Konkrétna výška každého nákladu je premenlivá a my ju tu nemeriame. Spread sa mení v reálnom čase podľa stavu trhu. Kurzové prirážky sa líšia medzi poskytovateľmi a nie sú vždy zverejnené ako samostatná položka. A niektoré burzy kombinujú tieto náklady tak, že sa od seba ťažko oddeľujú. Univerzálne číslo "koľko to stojí" teda neexistuje. Existuje len metóda, ako sa pýtať, a tú už teraz máte.